Tento článek byl zařazený do rubriky Archvív. Informace nejsou již aktuální!

Názvy typu Skotňa (a inak) sú na území Českej republiky rozšírené v Moravskosliezskom kraji, kde ich môžeme zachytiť tak v anojkonymickom („neobývanom“), ako aj v ojkonymickom („obývanom“) priestore. Zo slovotvorného a gramatického hľadiska nadobúdajú podoby ako Skotňa, Skotně, Skotnice, Skotnica, prípadne sa vyskytujú vo forme viacslovných či predložkových názvov (Nová Skotňa, Na Skotni). Na Slovensku sa s názvami tohto typu stretávame na severozápade, výnimočne aj v Liptove a v Šariši. Najfrekventovanejšie sú (jedno-, resp. viacslovné a predložkové) názvy s príponou –ňa, napr. Skotňa, Horná Skotňa, zriedkavejšie sú podoby typu Skoteň, Skotník, Skotnač a doložená je aj adjektívna podoba Skotacia dolina (s príponou -ací, frekventovanou najmä v staršej slovenčine).
Ľudová etymológia týchto názvov sa na Slovensku často spája so slovesami „skotiť sa, vykotiť sa, prekotiť sa“ (napríklad „prevrátiť sa s vozom“). Tieto názvy sú však odvodené od celoslovanského slova skot, v češtine s významom „hovězí dobytek“ (starosloviensky skotъ „majetok, dobytok“). Porovnajme aj staročeské skuot, skotně („ohrada pro dobytek“), skoták („pasák skotu“), neskôr aj skotačiti („počínat si nevázaně jako skotáci“). V slovenčine sa slovo skot nedochovalo, avšak odvodené slová typu skoták/skotár („pastier dobytka“) a skotňa („výhon pre statok, dobytok“; zhodne s významom slov skotňa, skotnica v sliezskych a vo východomoravských nárečiach), známe v predspisovnej slovenčine, predpokladajú jeho existenciu v starších vývinových obdobiach. Geografické termíny so slovotvorným základom skot- (resp. aj skotn-, z prídavného mena skotná) a príponami s miestnym významom (typu -ňa/-ně, -eň, -ica/-ice a pod.) teda zodpovedajú významom „cesta, ktorou sa z obce vyháňal statok/dobytok na pastvu“ alebo „pastva pre dobytok“.
 
gabo_kravy
 

Příště: Z moravsko-slovenskej toponymie. Pôvod názvov typu snož, Snoz, Snoh, Snoha.