Do kategórie toponým vyskytujúcich sa na západnom a strednom Slovensku, ako aj v oblasti Moravy a Sliezska možno zaradiť názvy typu Snoh, Snož, vyznačujúce sa slovotvornou a hláskoslovnou rozmanitosťou. V jedno- i viacslovných názvoch nachádzame okrem podôb snoh, snoha, snož, snožek/snožok, prítomných na území oboch krajín, aj podoby ako snoz, snozek, snoza, snoska, snůska, snozina, zaznamenané vo východnej časti Zlínskeho a Moravskosliezskeho kraja, a tvary ako snoža, snožka, snožie, známe v okolí Považskej Bystrice, Žiaru nad Hronom, Zvolena a Dolného Kubína.
Snaha odhaliť pôvodný význam slov, z ktorých boli tieto toponymá utvorené, nás privádza k nárečovému slovu snoha, dochovanému vo východomoravských nárečiach a v slovenských nárečiach v okolí Myjavy, Topoľčian a Bánoviec nad Bebravou, kde sa používa vo význame „haluz, konár“. Isté významové paralely môžeme nachádzať aj v iných slovanských jazykoch, kde sú známe slová ako sniz, snoza, zanoza (ukrajinčina, poľština, ruština, bieloruština). Hoci tieto slová označujú rôzne reálie, integračnú úlohu tu plní ich najvšeobecnejší význam odkazujúci na predmety ostrého/špicatého charakteru (ihlica, osteň, trieska a pod.), ktorý vychádza z koreňa noz- (prítomného v slove nôž alebo v ruskom slovese noziť „napichnúť, prebodnúť, preniknúť“, praslovansky *noziti).
V časti slovanského jazykového priestoru však slová typu snoz fungujú aj ako geografické termíny (s prenesením významu). Ako príklad uveďme ukrajinské snoz, snis/z „hŕbok/kopček v lese ležiaci medzi potokmi a pod.“, slovinské znóžje „úpätie“, prípadne aj slovo zanoga, v srbsko-chorvátskom jazykovom priestore „rameno rieky a pod.“, v ukrajinčine aj „miesto medzi dvoma vrchmi“, v ruštine „klin oráčiny alebo lúky vrezávajúci sa do lesa a pod.“, v bulharčine „priestor na úpätí hory“. Slovo snoza v toponymii Jablunkovska (Sliezsko) charakterizuje Bedřich Téma (1973) ako „údolíčko protékané obyčejně potůčkem“. V rámci slovenskej slovnej zásoby sa nedochovaným geografickým termínom typu snoh, snož pripisuje význam „kopec, vŕšok“ (Majtán, 1996). Akcentovaním geomorfologických špecifík viacerých východomoravských objektov sa môžeme dopracovať k podobným významovým súvislostiam. Názvami typu Snoz (a inak) sú tu pomenované nielen údolia, svahy či úpätia, ale aj vrchy a kopce. Významová rozmanitosť sa teda uplatňuje aj v moravsko-sliezskej a slovenskej toponymii, kde sa tieto termíny spájajú s vyvýšenými, ako aj zníženými (vhĺbenými) geografickými objektmi.
Odkazy v texte
MAJTÁN, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 192 s. ISBN 80-224-0480-2.
TÉMA, B.: Jména luk a pastvin na Jablunkovsku. In: Zpravodaj Místopisné komise ČSAV, 1973, roč. 14., č. 4–5, s. 710–716.

Zdroj: http://geoportal.cuzk.cz/geoprohlizec/.